Brazília už od svojho objavenia v 16. storočí predstavuje osobité multilingválne územie, ktoré bolo najskôr obývané domorodými obyvateľmi, neskôr portugalskými kolonizátormi, africkými otrokmi a od 19. storočia aj európskymi a ázijskými imigrantmi, ktorí mali osídliť a postupne kolonizovať južné oblasti Brazílie. Toto lingvistické a kultúrne bohatstvo je viditeľné aj v 21. storočí, kedy sa imigranti stále snažia budovať svoju identitu a posilňovať postavenie svojich komunít. Tieto komunity si z veľkej väčšiny zachovali svoj jazyk, kultúru a tradície, dokonca niektorí z obyvateľov, ktorí majú silné národné povedomie, sa nepovažujú za Brazílčanov. Toto presvedčenie je posilňované ťažkými životnými podmienkami, ktoré museli prví európski imigranti prekonať, či už počas plavby do Brazílie, kde na palubách lodí veľa imigrantov umieralo na tuberkulózu alebo hladom, či na brazílskom území, kde museli prekonať ďalšie nástrahy, od nedostatku potravy, cez klčovanie lesov kvôli zúrodneniu pôdy, kopanie ciest alebo stavanie prvých príbytkov. Zo strany imigrantov postupne narastala averzia voči brazílskym autoritám, ktorí opisovali krajinu ako veľmi úrodnú čakajúcu na svojich nových obyvateľov. Po prekonaní prvých prekážok po príchode do Nového sveta boli otvorené farské školy, ktoré poskytovali vzdelanie v jazykoch imigrantov, to bolo jedným z dôvodov prečo začlenenie sa do spoločnosti trvalo takmer pol storočia. Ďalším náročným obdobím pre imigrantov bola bezpochyby diktatúra Getúlia Vargasa, ktorá sa snažila o okamžité začlenenie sa do spoločnosti zo strany všetkých imigrantov na brazílskom území a o vytvorenie brazílskej národnej identity. Farské školy boli zatvorené a všetci imigranti mali prísny zákaz používať svoje jazyky pod hrozbou väzby alebo iných trestov, v školách bola jediným vyučovacím jazykom portugalčina. V tomto období, kedy boli imigranti prenasledovaní, nevôľa voči brazílskym autoritám ešte viac vzrástla, no napriek tomu jedinou možnosťou bolo naučiť sa a začať používať portugalčinu, čím sa urýchlilo zaradenie do spoločnosti, ktoré však postupne oslabovalo jazykové dedičstvo prvých európskych imigrantov. V našich dvoch talianskych komunitách môžeme vidieť rozdiel v zachovaní talianskych dialektov. Silné národné povedomie vychádzajúce z nerovnoprávneho postavenia obyvateľov Tirolska bolo dôležitým faktorom pre zachovanie dialektu trentino v meste Nova Trento. Na druhej strane, v meste Nova Veneza sú dva faktory zodpovedné za postupnú stratu dialektu v?neto, t.j. udržiavanie priateľských vzťahov s Talianskom a možnosť výučby talianskeho jazyka na školách. Na používaní dialektov v oboch mestách sa rovnako podieľajú dva faktory, t.j. rozmiestnenie a vek obyvateľstva. Dialekty sú v oboch mestách viac používané staršími obyvateľmi a v mestkých častiach vzdialených od centra mesta.
Anotace v angličtině
Since its discovery in the 16th century, Brazil has been a distinctive multilingual territory, first inhabited by indigenous people, later by Portuguese colonizers, African slaves, and, since the 19th century, by European and Asian immigrants who were to settle and gradually colonize the southern regions of Brazil. This linguistic and cultural wealth is also visible in the 21st century when immigrants are still striving to build their identity and empower their communities. These communities have largely retained their language, culture, and traditions, even some of the people who have a strong national awareness do not consider themselves Brazilians. This belief is reinforced by the difficult living conditions that the first European immigrants had to face, whether during their travel to Brazil, where many immigrants died from tuberculosis or starvation, or in Brazilian territory where they had to overcome other difficulties, from lack of food to grubbing up forests to reclaim land, dig roads or build first dwellings. On the side of immigrants, there was a growing aversion towards the Brazilian authorities who had described the country as very fertile waiting for its new inhabitants. After overcoming the first obstacles after arriving in the New World, parish schools were opened, providing education in the languages of immigrants, which was one of the reasons why social integration took nearly half a century. Another difficult period for immigrants was undoubtedly the dictatorship of Getúlio Vargas, which tried immediately to integrate the immigrants into society in Brazilian territory and to create a national Brazilian identity. Parish schools were closed, and all immigrants were strictly forbidden to use their languages under the threat of custody or other punishment. At this time when immigrants were persecuted, the aversion against the Brazilian authorities grew even more, but the only option was to learn and start using Portuguese, which accelerated social inclusion, but gradually weakened the linguistic heritage of the first European immigrants. In our two Italian communities, we can see the difference in maintaining Italian dialects. Strong national awareness based on the unequal status of the Tyrolean population was an important factor in maintaining the dialect trentino in Nova Trento, on the other hand, in Nova Veneza, there are two factors responsible for the gradual loss of the dialect v?neto, i.e., maintaining friendly relations with Italy and the possibility of learning Italian in schools. Two factors also contribute to the use of dialects in both cities, i.e., stratification of the population and age. Dialects are more used in both cities by elderly population and in areas distant from the municipality center.
Klíčová slova
dialekt, lingvistická variácia, trentský dialekt, benátsky dialekt, taliančina, imigranti, portugalčina, Nova Veneza, Nova Trento
Klíčová slova v angličtině
dialect, linguistic variety, dialect trentino, dialect veneto, Italian, immigrants, Portuguese, Nova Veneza, Nova Trento
Rozsah průvodní práce
165
Jazyk
PO
Anotace
Brazília už od svojho objavenia v 16. storočí predstavuje osobité multilingválne územie, ktoré bolo najskôr obývané domorodými obyvateľmi, neskôr portugalskými kolonizátormi, africkými otrokmi a od 19. storočia aj európskymi a ázijskými imigrantmi, ktorí mali osídliť a postupne kolonizovať južné oblasti Brazílie. Toto lingvistické a kultúrne bohatstvo je viditeľné aj v 21. storočí, kedy sa imigranti stále snažia budovať svoju identitu a posilňovať postavenie svojich komunít. Tieto komunity si z veľkej väčšiny zachovali svoj jazyk, kultúru a tradície, dokonca niektorí z obyvateľov, ktorí majú silné národné povedomie, sa nepovažujú za Brazílčanov. Toto presvedčenie je posilňované ťažkými životnými podmienkami, ktoré museli prví európski imigranti prekonať, či už počas plavby do Brazílie, kde na palubách lodí veľa imigrantov umieralo na tuberkulózu alebo hladom, či na brazílskom území, kde museli prekonať ďalšie nástrahy, od nedostatku potravy, cez klčovanie lesov kvôli zúrodneniu pôdy, kopanie ciest alebo stavanie prvých príbytkov. Zo strany imigrantov postupne narastala averzia voči brazílskym autoritám, ktorí opisovali krajinu ako veľmi úrodnú čakajúcu na svojich nových obyvateľov. Po prekonaní prvých prekážok po príchode do Nového sveta boli otvorené farské školy, ktoré poskytovali vzdelanie v jazykoch imigrantov, to bolo jedným z dôvodov prečo začlenenie sa do spoločnosti trvalo takmer pol storočia. Ďalším náročným obdobím pre imigrantov bola bezpochyby diktatúra Getúlia Vargasa, ktorá sa snažila o okamžité začlenenie sa do spoločnosti zo strany všetkých imigrantov na brazílskom území a o vytvorenie brazílskej národnej identity. Farské školy boli zatvorené a všetci imigranti mali prísny zákaz používať svoje jazyky pod hrozbou väzby alebo iných trestov, v školách bola jediným vyučovacím jazykom portugalčina. V tomto období, kedy boli imigranti prenasledovaní, nevôľa voči brazílskym autoritám ešte viac vzrástla, no napriek tomu jedinou možnosťou bolo naučiť sa a začať používať portugalčinu, čím sa urýchlilo zaradenie do spoločnosti, ktoré však postupne oslabovalo jazykové dedičstvo prvých európskych imigrantov. V našich dvoch talianskych komunitách môžeme vidieť rozdiel v zachovaní talianskych dialektov. Silné národné povedomie vychádzajúce z nerovnoprávneho postavenia obyvateľov Tirolska bolo dôležitým faktorom pre zachovanie dialektu trentino v meste Nova Trento. Na druhej strane, v meste Nova Veneza sú dva faktory zodpovedné za postupnú stratu dialektu v?neto, t.j. udržiavanie priateľských vzťahov s Talianskom a možnosť výučby talianskeho jazyka na školách. Na používaní dialektov v oboch mestách sa rovnako podieľajú dva faktory, t.j. rozmiestnenie a vek obyvateľstva. Dialekty sú v oboch mestách viac používané staršími obyvateľmi a v mestkých častiach vzdialených od centra mesta.
Anotace v angličtině
Since its discovery in the 16th century, Brazil has been a distinctive multilingual territory, first inhabited by indigenous people, later by Portuguese colonizers, African slaves, and, since the 19th century, by European and Asian immigrants who were to settle and gradually colonize the southern regions of Brazil. This linguistic and cultural wealth is also visible in the 21st century when immigrants are still striving to build their identity and empower their communities. These communities have largely retained their language, culture, and traditions, even some of the people who have a strong national awareness do not consider themselves Brazilians. This belief is reinforced by the difficult living conditions that the first European immigrants had to face, whether during their travel to Brazil, where many immigrants died from tuberculosis or starvation, or in Brazilian territory where they had to overcome other difficulties, from lack of food to grubbing up forests to reclaim land, dig roads or build first dwellings. On the side of immigrants, there was a growing aversion towards the Brazilian authorities who had described the country as very fertile waiting for its new inhabitants. After overcoming the first obstacles after arriving in the New World, parish schools were opened, providing education in the languages of immigrants, which was one of the reasons why social integration took nearly half a century. Another difficult period for immigrants was undoubtedly the dictatorship of Getúlio Vargas, which tried immediately to integrate the immigrants into society in Brazilian territory and to create a national Brazilian identity. Parish schools were closed, and all immigrants were strictly forbidden to use their languages under the threat of custody or other punishment. At this time when immigrants were persecuted, the aversion against the Brazilian authorities grew even more, but the only option was to learn and start using Portuguese, which accelerated social inclusion, but gradually weakened the linguistic heritage of the first European immigrants. In our two Italian communities, we can see the difference in maintaining Italian dialects. Strong national awareness based on the unequal status of the Tyrolean population was an important factor in maintaining the dialect trentino in Nova Trento, on the other hand, in Nova Veneza, there are two factors responsible for the gradual loss of the dialect v?neto, i.e., maintaining friendly relations with Italy and the possibility of learning Italian in schools. Two factors also contribute to the use of dialects in both cities, i.e., stratification of the population and age. Dialects are more used in both cities by elderly population and in areas distant from the municipality center.
Klíčová slova
dialekt, lingvistická variácia, trentský dialekt, benátsky dialekt, taliančina, imigranti, portugalčina, Nova Veneza, Nova Trento
Klíčová slova v angličtině
dialect, linguistic variety, dialect trentino, dialect veneto, Italian, immigrants, Portuguese, Nova Veneza, Nova Trento
Zásady pro vypracování
Cieľom tejto práce je popísať sociolingvistickú situáciu dvoch talianskych komunít v Santa Catarine. Snaží sa vytvoriť sociolingvistickú panorámu miest Nova Trento a Nova Veneza od 19. storočia podčiarkujúc najdôležitejšie udalosti talianskych prisťahovalcov v Brazílii, ako aj hlavné faktory, ktoré ovplyvnili používanie dialektov pochádzajúcich z taliančiny a postoje obyvateľov k jazykom, ktoré sa v dnešnej dobe používajú v tejto časti Brazílie. Od príchodu talianskych imigrantov do Brazílie prešli tieto komunity rôznymi obdobiami, ktoré ovplyvnili súčasný stav ich dialektov. Avšak aj po takmer stopäťdesiatich rokoch sa dialekty stále používajú a stali sa súčasťou brazílskeho kultúrneho dedičstva.
Zásady pro vypracování
Cieľom tejto práce je popísať sociolingvistickú situáciu dvoch talianskych komunít v Santa Catarine. Snaží sa vytvoriť sociolingvistickú panorámu miest Nova Trento a Nova Veneza od 19. storočia podčiarkujúc najdôležitejšie udalosti talianskych prisťahovalcov v Brazílii, ako aj hlavné faktory, ktoré ovplyvnili používanie dialektov pochádzajúcich z taliančiny a postoje obyvateľov k jazykom, ktoré sa v dnešnej dobe používajú v tejto časti Brazílie. Od príchodu talianskych imigrantov do Brazílie prešli tieto komunity rôznymi obdobiami, ktoré ovplyvnili súčasný stav ich dialektov. Avšak aj po takmer stopäťdesiatich rokoch sa dialekty stále používajú a stali sa súčasťou brazílskeho kultúrneho dedičstva.
Seznam doporučené literatury
AYEOMONI, Moses Omoniyi: Code-Switching and Code-Mixing: Style of Language Use in Childhood in Yoruba Speech Community In: Nordic Journal of African Studies. Uppsala: Nordic Association of African Studies, Volume 15(1): 90–99, 2006.
BALDESSAR, Quinto Davide: Imigrantes: sua história, costumes e tradiç\ οes no processo de colonizaç\ ao no sul do Estado de Santa Catarina. Florianópolis: Formsul, 2005 (2.ed.).
BERTONHA, Jo\ ao Fábio: Os italianos. S\ ao Paulo: Contexto, 2014 (3.ed.).
BORTOLOTTO, Zulmar Hélio: História de Nova Veneza. Florianópolis: Insular, 2012 (2. ed.).
BOSO, Ivette Marli: Noaltri chi parlen tuti en talian: dialetti trentini in Brasile. Trento: Museo storico in Trento, 2002.
CAMPAGNANO BIGAZZI, Anna Rosa: Italianos: história e memória de uma comunidade. S\ ao Paulo: Companhia Editora Nacional, 2006.
CARBONI, Florence – MAESTRI, Mário (Org.): Raízes italianas do Rio Grande do Sul 1875-1997. Passo Fundo: UPF, 2000.
COELHO DOS SANTOS, Sílvio: Nova história de Santa Catarina. Florianópolis: Editora da UFSC, 2004 (5.ed.).
DALL’ALBA, Jo\ ao Leonir: Imigraç\ ao italiana em Santa Catarina. Caxias do Sul: Editora da Universidade de Caxias do Sul, 1983.
FRANZINA, Emilio: Merica! Merica!: Emigrazione e colonizzazione nelle lettere dei contadini veneti e friulani in America latina 1876-1902. Verona: Cierre Edizioni, 1994.
FURLAN, Oswaldo Antônio: Brava e buona gente, cem anos pelo Brasil. Florianópolis: Ed. Do Autor, 1997.
LEOPOLDINO, Everton Altmayer: A fala dos tiroleses de Piracicaba: um perfil linguístico dos bairros Santana e Santa Olímpia. Dissertaç\ ao de Mestrado – Universidade de S\ ao Paulo. S\ ao Paulo, 2009.
LÓPEZ MORALES, Humberto: Sociolingüística. Madrid: Editorial Gredos, S. A., 1989
LUZZATTO, Darcy Loss: Talian: vêneto brasileiro sem mestre. Porto Alegre: Sagra Luzzatto, 1997.
MARCO, Elizete Aparecida De: A trajetória e presença do talian e do dialeto trentino em Santa Catarina: por uma educaç\ ao intercultural. Dissertaç\ ao de mestrado - Universidade Federal de Santa Catarina. Florianópolis: UFSC, 2009.
MILROY, Lesley – GORDON, Matthew: Sociolinguistics: Method and Interpretation. Oxford: John Wiley and Sons Ltd, 2003 (2.ed.).
MOSIMANN, Jo\ ao Carlos: Catarinenses - Gênese e História. Florianópolis: Ediç\ ao do autor, 2010.
PALÚ FILHO, Antonio Sérgio – MOLETTA, Susete: Italianos no Novo Mundo: história, imigraç\ ao, genealogia, heráldica. Curitiba: Ediç\ ao dos autores, 2012 (2.ed.).
PIAZZA, Walter Fernando: Nova-Trento. Florianópolis: Ediç\ ao comemorativa do 75 aniversário da Colonizaç\ ao Italiana, 1875-1950, 1950.
PIAZZA, Walter Fernando: A Colonizaç\ ao de Santa Catarina. Florianópolis: Editora Lunardelli, 1994 (3.ed.).
PIAZZA, Walter Fernando (Org.): Italianos em SantaCatarina. Florianópolis: Editora Lunardelli, 2001 (Vol.II).
PIAZZA, Walter Fernando: A colonizaç\ ao italiana em Santa Catarina. Florianópolis: Ediç\ ao do Governo do Estado de Santa Catarina, 1976.
PIAZZA, Walter Fernando – MACHADO HÜBENER, Laura: Santa Catarina: história da gente. Florianópolis: Editora Lunardelli, 2001 (5.ed.).
PONSO, Leticia Cao: A variaç\ ao do português em contato com o italiano na comunidade bilíngüe de S\ ao Marcos
Seznam doporučené literatury
AYEOMONI, Moses Omoniyi: Code-Switching and Code-Mixing: Style of Language Use in Childhood in Yoruba Speech Community In: Nordic Journal of African Studies. Uppsala: Nordic Association of African Studies, Volume 15(1): 90–99, 2006.
BALDESSAR, Quinto Davide: Imigrantes: sua história, costumes e tradiç\ οes no processo de colonizaç\ ao no sul do Estado de Santa Catarina. Florianópolis: Formsul, 2005 (2.ed.).
BERTONHA, Jo\ ao Fábio: Os italianos. S\ ao Paulo: Contexto, 2014 (3.ed.).
BORTOLOTTO, Zulmar Hélio: História de Nova Veneza. Florianópolis: Insular, 2012 (2. ed.).
BOSO, Ivette Marli: Noaltri chi parlen tuti en talian: dialetti trentini in Brasile. Trento: Museo storico in Trento, 2002.
CAMPAGNANO BIGAZZI, Anna Rosa: Italianos: história e memória de uma comunidade. S\ ao Paulo: Companhia Editora Nacional, 2006.
CARBONI, Florence – MAESTRI, Mário (Org.): Raízes italianas do Rio Grande do Sul 1875-1997. Passo Fundo: UPF, 2000.
COELHO DOS SANTOS, Sílvio: Nova história de Santa Catarina. Florianópolis: Editora da UFSC, 2004 (5.ed.).
DALL’ALBA, Jo\ ao Leonir: Imigraç\ ao italiana em Santa Catarina. Caxias do Sul: Editora da Universidade de Caxias do Sul, 1983.
FRANZINA, Emilio: Merica! Merica!: Emigrazione e colonizzazione nelle lettere dei contadini veneti e friulani in America latina 1876-1902. Verona: Cierre Edizioni, 1994.
FURLAN, Oswaldo Antônio: Brava e buona gente, cem anos pelo Brasil. Florianópolis: Ed. Do Autor, 1997.
LEOPOLDINO, Everton Altmayer: A fala dos tiroleses de Piracicaba: um perfil linguístico dos bairros Santana e Santa Olímpia. Dissertaç\ ao de Mestrado – Universidade de S\ ao Paulo. S\ ao Paulo, 2009.
LÓPEZ MORALES, Humberto: Sociolingüística. Madrid: Editorial Gredos, S. A., 1989
LUZZATTO, Darcy Loss: Talian: vêneto brasileiro sem mestre. Porto Alegre: Sagra Luzzatto, 1997.
MARCO, Elizete Aparecida De: A trajetória e presença do talian e do dialeto trentino em Santa Catarina: por uma educaç\ ao intercultural. Dissertaç\ ao de mestrado - Universidade Federal de Santa Catarina. Florianópolis: UFSC, 2009.
MILROY, Lesley – GORDON, Matthew: Sociolinguistics: Method and Interpretation. Oxford: John Wiley and Sons Ltd, 2003 (2.ed.).
MOSIMANN, Jo\ ao Carlos: Catarinenses - Gênese e História. Florianópolis: Ediç\ ao do autor, 2010.
PALÚ FILHO, Antonio Sérgio – MOLETTA, Susete: Italianos no Novo Mundo: história, imigraç\ ao, genealogia, heráldica. Curitiba: Ediç\ ao dos autores, 2012 (2.ed.).
PIAZZA, Walter Fernando: Nova-Trento. Florianópolis: Ediç\ ao comemorativa do 75 aniversário da Colonizaç\ ao Italiana, 1875-1950, 1950.
PIAZZA, Walter Fernando: A Colonizaç\ ao de Santa Catarina. Florianópolis: Editora Lunardelli, 1994 (3.ed.).
PIAZZA, Walter Fernando (Org.): Italianos em SantaCatarina. Florianópolis: Editora Lunardelli, 2001 (Vol.II).
PIAZZA, Walter Fernando: A colonizaç\ ao italiana em Santa Catarina. Florianópolis: Ediç\ ao do Governo do Estado de Santa Catarina, 1976.
PIAZZA, Walter Fernando – MACHADO HÜBENER, Laura: Santa Catarina: história da gente. Florianópolis: Editora Lunardelli, 2001 (5.ed.).
PONSO, Leticia Cao: A variaç\ ao do português em contato com o italiano na comunidade bilíngüe de S\ ao Marcos