Cieľom predkladanej práce bolo zistiť vplyv rodinného prostredia (väzby k rodičom, štruktúry rodiny, konfliktnosti) na rizikové osobnostné rysy a rizikové chovanie v období adolescencie. Kvantitatívny výskum bol realizovaný na stredných školách v krajoch ČR, cieľovou skupinou boli študenti vo veku 15-18 rokov (614 respondentov). Na zisťovanie sledovaných fenoménov sme použili štandardizované metódy: Výskyt rizikového chování u adolescentů (VRCHA; Dolejš & Skopal, 2015), Škála osobnostních rysů představujících riziko z hlediska užívání návykových látek (SURPS; Dolejš et al., 2012) a Inventory of Parent and Peer Attachment (IPPA; Armsden & Greenberg, 1987; upravená verzia), ďalšie informácie o respondentoch sme zisťovali vlastným dotazníkom. Potvrdili sme, že čím slabšiu väzbu má adolescent k rodičom, tým rizikovejšie je jeho správanie. Dospievajúci so slabou väzbou k rodičom sú viac impulzívni a vyššie skórujú i na škálach negatívneho myslenia a vyhľadávania vzrušenia. Zistili sme aj silný vzťah medzi rizikovým chovaním a frekvenciou hádok s rodičmi. Ďalším zistením bolo, že dospievajúci v nekompletných rodinách sa chovajú viac rizikovo, ak sa ale s oboma rodičmi podarí udržať kvalitnú väzbu, je miera rizikového chovania rovnaká ako u tých z kompletných rodín. Prekvapivo, viac rizikovo sa chovajú dievčatá, najväčší rozdiel oproti chlapcom sme zistili v sebapoškodzovaní, k čomu sa priznala viac ako polovica dievčat. Protektívny/rizikový vplyv pohlavia sa ale v nefunkčnej rodine nepotvrdil. Adolescenti, ktorí majú dobré väzby s rodičmi sú spokojnejší so sebou i svojím životom.
Anotace v angličtině
Aim of the study was to investigate the influence of family environment (attachment to parents, family structure, conflict) on risky personality traits and risky behavior during adolescence. The quantitative research was conducted in high schools in the regions of the Czech Republic, target group was students aged 15-18 years (614 respondents). To detect the observed phenomena we used standardized methods: Prevalence of risky behaviour in adolescents (VRCHA; Dolejš & Skopal, 2015), Substance Use Risk Profile Scale (SURPS; Dolejš et al., 2012) and Inventory of Parent and Peer Attachment (IPPA; Armsden & Greenberg, 1987; modified version), other information about students was collected by self-constructed questionnaire. We confirmed that the weaker the bond an adolescent has with his/her parents, the more risky his/her behaviour is. Adolescents with weak attachment to parents are more impulsive and also score higher on the hopelessness and sensation seeking scales. We also found a strong relationship between risk-taking behaviour and the frequency of arguments with parents. Another finding was that adolescents in incomplete families engage in more risk-taking behavior, but if attachment to both parents is maintained, the rate of risk-taking behavior is at the same level as of those in complete families. Surprisingly, more risk-taking behaviour was found in girls, with the biggest difference from boys in self-harm, which more than half of the girls admitted to. However, protective/risky effect of gender was not confirmed in the dysfunctional family. Adolescents having good ties with their parents are more satisfied with themselves and their lives.
Cieľom predkladanej práce bolo zistiť vplyv rodinného prostredia (väzby k rodičom, štruktúry rodiny, konfliktnosti) na rizikové osobnostné rysy a rizikové chovanie v období adolescencie. Kvantitatívny výskum bol realizovaný na stredných školách v krajoch ČR, cieľovou skupinou boli študenti vo veku 15-18 rokov (614 respondentov). Na zisťovanie sledovaných fenoménov sme použili štandardizované metódy: Výskyt rizikového chování u adolescentů (VRCHA; Dolejš & Skopal, 2015), Škála osobnostních rysů představujících riziko z hlediska užívání návykových látek (SURPS; Dolejš et al., 2012) a Inventory of Parent and Peer Attachment (IPPA; Armsden & Greenberg, 1987; upravená verzia), ďalšie informácie o respondentoch sme zisťovali vlastným dotazníkom. Potvrdili sme, že čím slabšiu väzbu má adolescent k rodičom, tým rizikovejšie je jeho správanie. Dospievajúci so slabou väzbou k rodičom sú viac impulzívni a vyššie skórujú i na škálach negatívneho myslenia a vyhľadávania vzrušenia. Zistili sme aj silný vzťah medzi rizikovým chovaním a frekvenciou hádok s rodičmi. Ďalším zistením bolo, že dospievajúci v nekompletných rodinách sa chovajú viac rizikovo, ak sa ale s oboma rodičmi podarí udržať kvalitnú väzbu, je miera rizikového chovania rovnaká ako u tých z kompletných rodín. Prekvapivo, viac rizikovo sa chovajú dievčatá, najväčší rozdiel oproti chlapcom sme zistili v sebapoškodzovaní, k čomu sa priznala viac ako polovica dievčat. Protektívny/rizikový vplyv pohlavia sa ale v nefunkčnej rodine nepotvrdil. Adolescenti, ktorí majú dobré väzby s rodičmi sú spokojnejší so sebou i svojím životom.
Anotace v angličtině
Aim of the study was to investigate the influence of family environment (attachment to parents, family structure, conflict) on risky personality traits and risky behavior during adolescence. The quantitative research was conducted in high schools in the regions of the Czech Republic, target group was students aged 15-18 years (614 respondents). To detect the observed phenomena we used standardized methods: Prevalence of risky behaviour in adolescents (VRCHA; Dolejš & Skopal, 2015), Substance Use Risk Profile Scale (SURPS; Dolejš et al., 2012) and Inventory of Parent and Peer Attachment (IPPA; Armsden & Greenberg, 1987; modified version), other information about students was collected by self-constructed questionnaire. We confirmed that the weaker the bond an adolescent has with his/her parents, the more risky his/her behaviour is. Adolescents with weak attachment to parents are more impulsive and also score higher on the hopelessness and sensation seeking scales. We also found a strong relationship between risk-taking behaviour and the frequency of arguments with parents. Another finding was that adolescents in incomplete families engage in more risk-taking behavior, but if attachment to both parents is maintained, the rate of risk-taking behavior is at the same level as of those in complete families. Surprisingly, more risk-taking behaviour was found in girls, with the biggest difference from boys in self-harm, which more than half of the girls admitted to. However, protective/risky effect of gender was not confirmed in the dysfunctional family. Adolescents having good ties with their parents are more satisfied with themselves and their lives.
overiť a preskúmať vplyv rodinného prostredia (štýl výchovy, väzba medzi rodičom a dieťaťom, štruktúra rodiny a pod.) na osobnostné rysy merané škálou SURPS – negatívne myslenie, precitlivenosť, impulzivita a vyhľadávanie vzrušenia – ako prediktorov rizikového správania adolescentov
zistiť vzťah medzi silou väzby medzi matkou / otcom a dieťaťom meranou inštrumentom IPPA-R (Inventory of Parent and Peer Attachment – Revised) a výskytom rizikového chovania adolescentov meraným dotazníkom VRCHA (abúzus návykových látok, delikvencia, šikana)
odpovedať na výskumné otázky týkajúce sa vzťahu medzi vzdelaním rodiča, jeho závislostí a rizikovým chovaním mladého dospievajúceho
otestovať validitu dotazníku IPPA-R v českom prostredí
Design výskumu
Kvantitatívny výskum prostredníctvom dotazníku "pero-papier" (v krajnom prípade online).
Skúmaná populácia a výberový súbor
Populáciu pre tento výskum tvoria adolescenti vo veku 15-18 rokov – študenti 1. a 2. ročníkov SŠ – gymnázií, SOU a SŠ.
Náhodný výber bude kontrolovaný cez zastúpenie respondentov podľa pohlavia, veku a typu školského zariadenia tak, aby rozloženie zodpovedalo skúmanej populácii v ČR.
Spracovanie dát
Dáta budú analyzované prostredníctvom metód deskriptívnej a inferečnej štatistiky. Výstupom zo spracovania dát bude štatistické overenie výskumných hypotéz a výskumných otázok.
Zásady pro vypracování
Cieľ výskumného projektu
overiť a preskúmať vplyv rodinného prostredia (štýl výchovy, väzba medzi rodičom a dieťaťom, štruktúra rodiny a pod.) na osobnostné rysy merané škálou SURPS – negatívne myslenie, precitlivenosť, impulzivita a vyhľadávanie vzrušenia – ako prediktorov rizikového správania adolescentov
zistiť vzťah medzi silou väzby medzi matkou / otcom a dieťaťom meranou inštrumentom IPPA-R (Inventory of Parent and Peer Attachment – Revised) a výskytom rizikového chovania adolescentov meraným dotazníkom VRCHA (abúzus návykových látok, delikvencia, šikana)
odpovedať na výskumné otázky týkajúce sa vzťahu medzi vzdelaním rodiča, jeho závislostí a rizikovým chovaním mladého dospievajúceho
otestovať validitu dotazníku IPPA-R v českom prostredí
Design výskumu
Kvantitatívny výskum prostredníctvom dotazníku "pero-papier" (v krajnom prípade online).
Skúmaná populácia a výberový súbor
Populáciu pre tento výskum tvoria adolescenti vo veku 15-18 rokov – študenti 1. a 2. ročníkov SŠ – gymnázií, SOU a SŠ.
Náhodný výber bude kontrolovaný cez zastúpenie respondentov podľa pohlavia, veku a typu školského zariadenia tak, aby rozloženie zodpovedalo skúmanej populácii v ČR.
Spracovanie dát
Dáta budú analyzované prostredníctvom metód deskriptívnej a inferečnej štatistiky. Výstupom zo spracovania dát bude štatistické overenie výskumných hypotéz a výskumných otázok.
Seznam doporučené literatury
Blatný, M., Jelínek, M., & Hrdlička, M. (2016). Typologie antisociálního chování ve střední adolescenci a její vztah k užívání návykových látek. Česká a Slovenská Psychiatrie, 112(3), 107-113. https://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=edb&AN=118957797&authtype=shib&lang=cs&site=eds-live&scope=site&authtype=shib&custid=s7108593
Crockenberg, S., & Langrock, A. (2001). The role of specific emotions in children's responses to interparental conflict: A test of the model. Journal of Family Psychology, 15(2), 163-182. https://doi.org/10.1037/0893-3200.15.2.163
Čerešník, M., Tomšik, R., & Čerešníková, M. (2017). Risk Behaviour and Attachment of Adolescents in Lower Secondary Education in Slovakia. TEM Journal, 6(3), 534-539. https://doi.org/10.18421/TEM63-14
Dolejš, M., Suchá, J., & Skopal, O. (2014). Protektivní a rizikové osobnostní rysy u adolescentů / Martin Dolejš, Ondřej Skopal, Jaroslava Suchá a kolektiv. Univerzita Palackého v Olomouci.
Langmeier, J., Matějček, Z. (1974): Psychická deprivace v dětství. Avicenum, Praha.
Lenghart, D., Čerešník, M., & Dolejš, M. (2020). Rizikové osobnostné rysy dospievajúcich: Špecifiká vo vzťahu k veku, pohlaviu a typu socializačnej skúsenosti. Diskuze v psychologii, 2(2), 64–74. https://doi.org/10.5507/dvp.2020.007
Novotný, J. S., & Okrajek, P. (2012). Vliv vybraných charakteristik rodinného prostředí na rizikové chování 15tiletých adolescentů. E-psychologie, 6(2), 9-21. https://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=asn&AN=90507058&authtype=shib&lang=cs&site=eds-live&scope=site&authtype=shib&custid=s7108593
Ptáček, R., & Adamová, I. (2014). EPA-1809 – Criminal development and psychoapthology in youth and adolescence. European Psychiatry, 29(Supplement 1), 1-1. https://doi.org/10.1016/S0924-9338(14)78926-6
Seznam doporučené literatury
Blatný, M., Jelínek, M., & Hrdlička, M. (2016). Typologie antisociálního chování ve střední adolescenci a její vztah k užívání návykových látek. Česká a Slovenská Psychiatrie, 112(3), 107-113. https://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=edb&AN=118957797&authtype=shib&lang=cs&site=eds-live&scope=site&authtype=shib&custid=s7108593
Crockenberg, S., & Langrock, A. (2001). The role of specific emotions in children's responses to interparental conflict: A test of the model. Journal of Family Psychology, 15(2), 163-182. https://doi.org/10.1037/0893-3200.15.2.163
Čerešník, M., Tomšik, R., & Čerešníková, M. (2017). Risk Behaviour and Attachment of Adolescents in Lower Secondary Education in Slovakia. TEM Journal, 6(3), 534-539. https://doi.org/10.18421/TEM63-14
Dolejš, M., Suchá, J., & Skopal, O. (2014). Protektivní a rizikové osobnostní rysy u adolescentů / Martin Dolejš, Ondřej Skopal, Jaroslava Suchá a kolektiv. Univerzita Palackého v Olomouci.
Langmeier, J., Matějček, Z. (1974): Psychická deprivace v dětství. Avicenum, Praha.
Lenghart, D., Čerešník, M., & Dolejš, M. (2020). Rizikové osobnostné rysy dospievajúcich: Špecifiká vo vzťahu k veku, pohlaviu a typu socializačnej skúsenosti. Diskuze v psychologii, 2(2), 64–74. https://doi.org/10.5507/dvp.2020.007
Novotný, J. S., & Okrajek, P. (2012). Vliv vybraných charakteristik rodinného prostředí na rizikové chování 15tiletých adolescentů. E-psychologie, 6(2), 9-21. https://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=asn&AN=90507058&authtype=shib&lang=cs&site=eds-live&scope=site&authtype=shib&custid=s7108593
Ptáček, R., & Adamová, I. (2014). EPA-1809 – Criminal development and psychoapthology in youth and adolescence. European Psychiatry, 29(Supplement 1), 1-1. https://doi.org/10.1016/S0924-9338(14)78926-6