Organizácie občianskej spoločnosti majú prominentné postavenie v medzinárodných iniciatívach zameraných na budovanie mieru. Intervencie postavené na teórii budovania liberálneho mieru považujú rozvinutú občiansku spoločnosť za dôležitý prvok demokracie, ktorá je funkčná a vládne v nej mier. Budovanie občianskej spoločnosti sa tak stalo kľúčovým prvkom programov budovania liberálneho mieru. Bosna a Hercegovina (BaH) je už 27 rokov hostiteľom komplexných, viacúrovňových intervencií budovania liberálneho mieru, ktoré sú realizované širokou škálou medzinárodných aktérov. Budovanie občianskej spoločnosti bolo jednou z dôležitých zložiek týchto intervencií. Medzinárodní aktéri považovali organizácie občianskej spoločnosti, a najmä mimovládne organizácie (MVO), za schopné čeliť prevládajúcemu etnonacionalistickému politickému diskurzu, posilňovať kultúru demokracie a zbližovať spoločnosť rozdelenú podľa etnického kľúča, a to napriek tomu, že na podporu týchto tvrdení mali len málo dôkazov. Cieľom tejto dizertačnej práce je posúdiť schopnosť malých miestnych MVO posilniť mier a demokraciu v postkonfliktnej spoločnosti BaH. Autorka sa v práci zameriava hlavne na tzv. mikro-makro prepojenie, inými slovami, do akej miery vedia organizácie využiť pozitívne zmeny, ktoré vyvolávajú na úrovni jednotlivcov, ako napríklad zmeny v postojoch k iným etnickým skupinám, na posilnenie mieru na úrovni širšej spoločnosti. Na základe kvalitatívnej evaluácie troch MVO pôsobiacich v rôznych regiónoch BaH autorka dospela k záveru, že hoci tieto organizácie priniesli svojim cieľovým skupinám významné benefity, neboli schopné ovplyvniť systémovejšie, štrukturálne zmeny, ktoré by vo všeobecnosti posilnili mier v BaH. Organizáciám bránilo v dosiahnutí takýchto zmien niekoľko faktorov. Po prvé, ukázalo sa, že existujúci etnopolitický systém v BaH, postavený na hlboko zakorenenom rozdeľovaní spoločnosti na základe etnického kľúča, je pre malé miestne MVO s obmedzeným financovaním a dosahom ťažko prelomiteľný. Po druhé, táto štúdia potvrdila, že ak si MVO nedefinujú jasnú stratégiu ako ovplyvniť širšie, celospoločenské zmeny, tieto nenastanú prirodzene, ako nevyhnutný dôsledok individuálnych zmien. Po tretie, ak mimovládna organizácia odmietne prevziať politickú úlohu, alebo jej je zabránené takúto úlohu zastávať, nedokáže ovplyvniť zmeny potrebné k posilneniu mieru, nakoľko majú tieto zmeny v zásade politický charakter. Napokon, štrukturálne podmienky mimovládneho sektora, obzvlášť krátkodobý, na projektoch založený charakter financovania MVO a rýchlo meniace sa priority darcov taktiež obmedzujú organizácie v ich dosahu.
Annotation in English
Civil society organizations have featured prominently in internationally-led peacebuilding initiatives. Interventions built on liberal peacebuilding theory perceived a developed civil society sector as a crucial element of functional and peaceful democracies, and hence civil society building became the key component of the liberal peacebuilding agenda. Bosnia and Herzegovina (BiH) has been host to complex, multileveled liberal peacebuilding interventions by a wide variety of international actors for 27 years. One important component of the peacebuilding agenda in BiH has been civil society building. International actors regarded civil society organizations, non-governmental organizations (NGOs) in particular, as capable of countering the prevailing ethno-nationalist political discourse, enhancing democratic culture and bringing a society divided along ethnic lines closer together, despite having little evidence to support these aspirations. This dissertation aims to shed light on the ability of small, local NGOs to enhance peace and democracy in a post-conflict society. We mainly focus on the so-called micro-macro link; in other words, whether NGOs can use the individual-level changes they trigger in people, such as changes in attitudes towards other groups, to enhance peace for the broader society. Based on the qualitative evaluation of three NGOs working in various regions across BiH, we concluded that even though these NGOs brought essential benefits to local communities, they were unable to trigger systemic, structural changes that would have broadly enhanced peace in BiH. A number of factors prevented NGOs from influencing such changes. First, the existing ethno-political system in BiH, rooted in deeply entrenched ethnic divisions, proved difficult to break for small, local NGOs with limited funding and reach. Second, the study showed that if an organization does not have a clear strategy on how to trigger broader, societal changes, they will not happen naturally as an inevitable consequence of individual changes. Third, if an NGO refuses to assume, or is denied, a political role, it cannot influence any of the political changes required to enhance the peacebuilding process. Finally, NGOs are limited in their reach also due to structural conditions in the NGO sector, particularly the short-term, project-based nature of funding for NGOs and the quickly changing priorities of donors.
Keywords
mimovládne organizácie, pozitívny mier, budovanie liberálneho mieru, mikro-makro prepojenie, Bosna a Hercegovina
Keywords in English
non-governmental organizations, positive peace, liberal peacebuilding, micro-macro link, Bosnia and Herzegovina
Length of the covering note
212 s. (80 591 slov)
Language
AN
Annotation
Organizácie občianskej spoločnosti majú prominentné postavenie v medzinárodných iniciatívach zameraných na budovanie mieru. Intervencie postavené na teórii budovania liberálneho mieru považujú rozvinutú občiansku spoločnosť za dôležitý prvok demokracie, ktorá je funkčná a vládne v nej mier. Budovanie občianskej spoločnosti sa tak stalo kľúčovým prvkom programov budovania liberálneho mieru. Bosna a Hercegovina (BaH) je už 27 rokov hostiteľom komplexných, viacúrovňových intervencií budovania liberálneho mieru, ktoré sú realizované širokou škálou medzinárodných aktérov. Budovanie občianskej spoločnosti bolo jednou z dôležitých zložiek týchto intervencií. Medzinárodní aktéri považovali organizácie občianskej spoločnosti, a najmä mimovládne organizácie (MVO), za schopné čeliť prevládajúcemu etnonacionalistickému politickému diskurzu, posilňovať kultúru demokracie a zbližovať spoločnosť rozdelenú podľa etnického kľúča, a to napriek tomu, že na podporu týchto tvrdení mali len málo dôkazov. Cieľom tejto dizertačnej práce je posúdiť schopnosť malých miestnych MVO posilniť mier a demokraciu v postkonfliktnej spoločnosti BaH. Autorka sa v práci zameriava hlavne na tzv. mikro-makro prepojenie, inými slovami, do akej miery vedia organizácie využiť pozitívne zmeny, ktoré vyvolávajú na úrovni jednotlivcov, ako napríklad zmeny v postojoch k iným etnickým skupinám, na posilnenie mieru na úrovni širšej spoločnosti. Na základe kvalitatívnej evaluácie troch MVO pôsobiacich v rôznych regiónoch BaH autorka dospela k záveru, že hoci tieto organizácie priniesli svojim cieľovým skupinám významné benefity, neboli schopné ovplyvniť systémovejšie, štrukturálne zmeny, ktoré by vo všeobecnosti posilnili mier v BaH. Organizáciám bránilo v dosiahnutí takýchto zmien niekoľko faktorov. Po prvé, ukázalo sa, že existujúci etnopolitický systém v BaH, postavený na hlboko zakorenenom rozdeľovaní spoločnosti na základe etnického kľúča, je pre malé miestne MVO s obmedzeným financovaním a dosahom ťažko prelomiteľný. Po druhé, táto štúdia potvrdila, že ak si MVO nedefinujú jasnú stratégiu ako ovplyvniť širšie, celospoločenské zmeny, tieto nenastanú prirodzene, ako nevyhnutný dôsledok individuálnych zmien. Po tretie, ak mimovládna organizácia odmietne prevziať politickú úlohu, alebo jej je zabránené takúto úlohu zastávať, nedokáže ovplyvniť zmeny potrebné k posilneniu mieru, nakoľko majú tieto zmeny v zásade politický charakter. Napokon, štrukturálne podmienky mimovládneho sektora, obzvlášť krátkodobý, na projektoch založený charakter financovania MVO a rýchlo meniace sa priority darcov taktiež obmedzujú organizácie v ich dosahu.
Annotation in English
Civil society organizations have featured prominently in internationally-led peacebuilding initiatives. Interventions built on liberal peacebuilding theory perceived a developed civil society sector as a crucial element of functional and peaceful democracies, and hence civil society building became the key component of the liberal peacebuilding agenda. Bosnia and Herzegovina (BiH) has been host to complex, multileveled liberal peacebuilding interventions by a wide variety of international actors for 27 years. One important component of the peacebuilding agenda in BiH has been civil society building. International actors regarded civil society organizations, non-governmental organizations (NGOs) in particular, as capable of countering the prevailing ethno-nationalist political discourse, enhancing democratic culture and bringing a society divided along ethnic lines closer together, despite having little evidence to support these aspirations. This dissertation aims to shed light on the ability of small, local NGOs to enhance peace and democracy in a post-conflict society. We mainly focus on the so-called micro-macro link; in other words, whether NGOs can use the individual-level changes they trigger in people, such as changes in attitudes towards other groups, to enhance peace for the broader society. Based on the qualitative evaluation of three NGOs working in various regions across BiH, we concluded that even though these NGOs brought essential benefits to local communities, they were unable to trigger systemic, structural changes that would have broadly enhanced peace in BiH. A number of factors prevented NGOs from influencing such changes. First, the existing ethno-political system in BiH, rooted in deeply entrenched ethnic divisions, proved difficult to break for small, local NGOs with limited funding and reach. Second, the study showed that if an organization does not have a clear strategy on how to trigger broader, societal changes, they will not happen naturally as an inevitable consequence of individual changes. Third, if an NGO refuses to assume, or is denied, a political role, it cannot influence any of the political changes required to enhance the peacebuilding process. Finally, NGOs are limited in their reach also due to structural conditions in the NGO sector, particularly the short-term, project-based nature of funding for NGOs and the quickly changing priorities of donors.
Keywords
mimovládne organizácie, pozitívny mier, budovanie liberálneho mieru, mikro-makro prepojenie, Bosna a Hercegovina
Keywords in English
non-governmental organizations, positive peace, liberal peacebuilding, micro-macro link, Bosnia and Herzegovina
Research Plan
Dizertačná práca bude hodnotiť aktivity aktérov neziskového sektoru v Bosne a Hercegovine zamerané na budovanie mieru (peacebuilding) v tejto post-konfliktnej krajine. Cieľom práce bude identifikovať projekty, ktoré úspešne naplnili svoj cieľ prispieť k budovaniu mieru na úrovni lokálnych komunít (grass root level) v Bosne a Hercegovine, ako aj tzv. "faktory úspešnosti" týchto projektov. Dôležitou súčasťou práce bude zhodnotenie, do akej miery sa úspech projektov na lokálnej úrovni premieta do celospoločenskej situácie v Bosne a Hercegovine.
Research Plan
Dizertačná práca bude hodnotiť aktivity aktérov neziskového sektoru v Bosne a Hercegovine zamerané na budovanie mieru (peacebuilding) v tejto post-konfliktnej krajine. Cieľom práce bude identifikovať projekty, ktoré úspešne naplnili svoj cieľ prispieť k budovaniu mieru na úrovni lokálnych komunít (grass root level) v Bosne a Hercegovine, ako aj tzv. "faktory úspešnosti" týchto projektov. Dôležitou súčasťou práce bude zhodnotenie, do akej miery sa úspech projektov na lokálnej úrovni premieta do celospoločenskej situácie v Bosne a Hercegovine.
Recommended resources
Anderson, M. B., Olson, L. (2003) Confronting War: Critical Lessons for Peace Practitioners. Cambridge, MA: The Collaborative for Development Action.
Chigas, D. (2007) Capacities and Limits of NGOs as Conflict Managers. In: Crocker, C. et al. (eds.) (2007) Leashing the Dogs of War: Conflict Management in a Divided World. Washington, D.C.: United States Institute of Peace, str. 553-581.
Chigas, D., Church, M., Corlazzoli, V. (2014) Evaluating Impacts of Peacebuilding Interventions: Approaches and methods, challenges and considerations. London: Department of International Development.
Church, C., Rogers, M. M. (2006) Designing for Results: Integrating Monitoring and Evaluation in Conflict Transformation Programs. Washington, D.C.: Search for Common Ground.
Church, C., Shouldice, J. (2003) The Evaluation of Conflict Resolution Interventions, Part II: Emerging Practice and Theory. Derry/Londonderry: INCORE.
Fetahagić, S. S., Šavija-Valha, N. (2015) Between Cooperation and Antagonism: The Dynamics Between Religion and Politics in Sensitive Political Contexts, Case: Bosnia and Herzegovina. Sarajevo: Nansen Dialogue Centre Sarajevo,
Scanteam.
Galtung, J. (1975) Three Approaches to Peace: Peacekeeping, Peacemaking and Peace-building. Peace, War and Defence: Essays in Peace Research, vol. 2, str. 282-304.
Goodhand, J. (2006) Aiding Peace? The Role of NGOs in Armed Conflict. Boulder, Colo.: Lynne Rienner Publishers.
Lederach, J. P. (1997) Building Peace: Sustainable Reconciliation in Divided Societies. Washington, D.C.: United States Institute of Peace.
Lederach, J. P., Neufeldt, R., Culbertson, H. (2007) Reflective Peacebuilding: A Planning, Monitoring and Learning Toolkit. Notre Dame: The Joan B. Kroc Institute for International Peace Studies.
OECD. (2012) Evaluating Peacebuilding Activities in Settings of Conflict and Fragility: Improving Learning for Results. Paris: DAC Network on Development Evaluation, OECD Publishing.
Paffenholz, T. (2010) Civil Society and Peacebuilding. In: Paffenholz, T. (ed.) (2010) Civil Society & Peacebuilding: A Critical Assessment. London: Lynne Rienner Publishers, str. 43-64.
Paffenholz, T., Reychler, L. (2007) Aid for Peace: A Guide to Planning and Evaluation for Conflict Zones. Baden-Baden: Nomos.
Richmond, O. P. (2006) The problem of peace: Understanding the 'liberal peace'. Conflict, Security & Development, Vol. 6:3, str. 291-314.
Recommended resources
Anderson, M. B., Olson, L. (2003) Confronting War: Critical Lessons for Peace Practitioners. Cambridge, MA: The Collaborative for Development Action.
Chigas, D. (2007) Capacities and Limits of NGOs as Conflict Managers. In: Crocker, C. et al. (eds.) (2007) Leashing the Dogs of War: Conflict Management in a Divided World. Washington, D.C.: United States Institute of Peace, str. 553-581.
Chigas, D., Church, M., Corlazzoli, V. (2014) Evaluating Impacts of Peacebuilding Interventions: Approaches and methods, challenges and considerations. London: Department of International Development.
Church, C., Rogers, M. M. (2006) Designing for Results: Integrating Monitoring and Evaluation in Conflict Transformation Programs. Washington, D.C.: Search for Common Ground.
Church, C., Shouldice, J. (2003) The Evaluation of Conflict Resolution Interventions, Part II: Emerging Practice and Theory. Derry/Londonderry: INCORE.
Fetahagić, S. S., Šavija-Valha, N. (2015) Between Cooperation and Antagonism: The Dynamics Between Religion and Politics in Sensitive Political Contexts, Case: Bosnia and Herzegovina. Sarajevo: Nansen Dialogue Centre Sarajevo,
Scanteam.
Galtung, J. (1975) Three Approaches to Peace: Peacekeeping, Peacemaking and Peace-building. Peace, War and Defence: Essays in Peace Research, vol. 2, str. 282-304.
Goodhand, J. (2006) Aiding Peace? The Role of NGOs in Armed Conflict. Boulder, Colo.: Lynne Rienner Publishers.
Lederach, J. P. (1997) Building Peace: Sustainable Reconciliation in Divided Societies. Washington, D.C.: United States Institute of Peace.
Lederach, J. P., Neufeldt, R., Culbertson, H. (2007) Reflective Peacebuilding: A Planning, Monitoring and Learning Toolkit. Notre Dame: The Joan B. Kroc Institute for International Peace Studies.
OECD. (2012) Evaluating Peacebuilding Activities in Settings of Conflict and Fragility: Improving Learning for Results. Paris: DAC Network on Development Evaluation, OECD Publishing.
Paffenholz, T. (2010) Civil Society and Peacebuilding. In: Paffenholz, T. (ed.) (2010) Civil Society & Peacebuilding: A Critical Assessment. London: Lynne Rienner Publishers, str. 43-64.
Paffenholz, T., Reychler, L. (2007) Aid for Peace: A Guide to Planning and Evaluation for Conflict Zones. Baden-Baden: Nomos.
Richmond, O. P. (2006) The problem of peace: Understanding the 'liberal peace'. Conflict, Security & Development, Vol. 6:3, str. 291-314.